Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať tuOK

Tréningové cvičenia pre správny vývoj sluchu

Tréningové cvičenia pre správny vývoj sluchu

Tréningové cvičenia pre správny vývoj sluchu

Vývoju a kvalite sluchu je potrebné venovať pozornosť už od narodenia. Aj keď sa všetko vyvíja správne a sluch sa zdá byť v poriadku, je vhodné ho precvičovať. Zvlášť sa treba sústrediť na deti, ktoré sa chystajú do prvej triedy. Pre vstup do školy je totiž dôležitá nielen dostatočná koncentrácia na určitú úlohu, ale aj schopnosť vedieť „odfiltrovať“ vedľajšie rušivé zvuky. Sluch je tiež základnou podmienkou pre dobrý vývoj reči, je nevyhnutnou súčasťou kvalitného života a schopnosti zaradiť sa do spoločnosti. Bez sluchu a možnosti komunikácie s ľuďmi sa môže človek ľahko ocitnúť v sociálnej izolácii.

Schopnosť správneho sluchového vnímania sa rozdeľuje do piatich oblastí: načúvanie, sluchová diferenciácia, pamäť, analýza a syntéza a vnímanie rytmu. Bežné nedostatky v niektorej z týchto oblastí je možné odstrániť jednoduchými cvičeniami.

Načúvanie

Úzko súvisí s koncentráciou pozornosti. Dieťa počúva a rozlišuje zvuky svojho okolia. Okolo tretieho roka by malo zvládnuť vypočuť si jednoduchý príbeh a s nástupom do školy rozprávku alebo dlhší príbeh.
Deti sa učia počúvať okolité zvuky, ako sú napríklad zvuky tela (dýchanie, srdce), zvuky zvierat alebo zvuky doliehajúce z ulice či prírody. Jednou z možných aktivít pre nácvik počúvania tak môže byť napodobňovanie a rozlišovanie rôznych zvukov. Napodobňovať sa dajú zvieratá, hudobné nástroje, dopravné prostriedky ale i mnohé iné. Aby bolo napodobňovanie zvukov zaujímavejšie, je možné meniť tón a farbu hlasu. Vďaka tomu deti spoznajú, či je napr. predvádzaný pes pokojný alebo nahnevaný. Pri načúvaní môžu deti precvičovať aj sluchovú orientáciu, napr. pohybujúce sa a nepohybujúce sa zdroje zvuku. Cvičenia sa zväčša začínajú tými nepohybujúcimi sa. Rodič, alebo učiteľ ukryje v miestnosti predmet, ktorý vydáva nejaký zvuk a dieťa ho musí lokalizovať. Akonáhle dieťa úlohu zvládne, prejde k ťažšej variante, napr. použitím predmetu, ktorý vydáva zvuk a zároveň sa pohybuje. Dieťa určí, odkiaľ zvuk prichádza, ako je ďaleko a akým smerom sa predmet pohybuje. Tieto cvičenia sú praktické aj v bežnom živote – deti sa rýchlejšie naučia vnímať dôležité zvuky z okolia, napr. prichádzajúce auto za chrbtom, zvonček cyklistu a pod.

Sluchová diferenciácia

Je ovplyvňovaná najmä úrovňou slovnej zásoby a zvládnutím jazyka. Dieťa ľahšie rozlíši slovo, ktoré pozná a ovláda. Aby dokázalo správne vyslovovať, musí vedieť rozlíšiť jednotlivé hlásky, ako sú sykavky, znelé, neznelé, resp. mäkké a tvrdé spoluhlásky, a tiež krátke a dlhé samohlásky. Schopnosť správne rozlišovať je podstatná pre výučbu písania a čítania. Veľmi dôležité je vedieť odlíšiť podstatné zvuky od nepodstatných, ktoré sú iba akousi kulisou.
Precvičovanie sluchovej diferenciácie sa vykonáva prostredníctvom nerečových zvukov, väčšinou ide o zvuky rôznych činností, napríklad šušťanie vrecúškom, driblovanie lopty, trhanie papiera a iné. Úlohou dieťaťa je hádať, o akú činnosť ide. Neskôr sa do cvičení zaraďujú aj aktivity s nerečovými zvukmi, napr. poznávanie ľudí podľa ich hlasu. Rozlišovanie hlások v slove sa precvičuje pomocou dvojíc slov, v ktorých je zmenené písmenko, napr. pes-les, los-nos, los-les. Deti predškolského veku dokážu určiť, že slová sa líšia, ale až v neskoršom veku sú schopné povedať v čom presne. V prípade mäkkých a tvrdých slabík dieťa najskôr cvičí samostatné slabiky (ni-ny). Nasleduje mäkkosť a tvrdosť slabík na začiatku slova, na konci slova a nakoniec uprostred slova. Dieťa si musí pri vyslovovaní jednotlivých slov uvedomovať polohu jazyka. Pri mäkkej slabike sa jazyk v ústach nachádza na inom mieste ako pri vyslovovaní tvrdej slabiky.

Vnímanie rytmu

Vnímanie rytmu je spolu so schopnosťou napodobňovať rytmus ovplyvňované pamäťou a sústredením. Rytmus patrí k životu a sprevádza ľudí takmer pri všetkých činnostiach (napríklad práca, alebo šport). Problémy s vnímaním rytmu sa následne prejavujú v pohyboch dieťaťa, v jeho reči, pri písaní a čítaní.
Pri zisťovaní, či dieťa dobre počuje rytmus a dokáže ho správne zopakovať, je vhodné postupovať od výrazných rytmických štruktúr po tie menej výrazné. Rytmickejšiu hudbu deti ľahšie vytlieskajú alebo vyťukajú. Neskôr sa dieťa môže pokúsiť aj o grafické znázornenie. Bodka bude symbolizovať krátky tón, čiarka dlhý tón. Vnímanie rytmu sa dá precvičovať aj pri hre. Deti sa môžu hrať na zvieratá a rozprávať sa medzi sebou v zvieracej reči, alebo vytlieskavať rytmus pesničky a vzájomne hádať, o akú pieseň ide.

Sluchová analýza a syntéza

Dieťa je schopné vnímať hovorenú reč ako celok a uvedomiť si, že je zložená z častí, teda slov. Okolo šiesteho roka dokáže rozlíšiť slová vo vete, zvládne určiť ich počet a poradie. Je schopné nájsť v slovách samohlásky. Sluchová analýza a syntéza sa výraznejšie rozvíja až pri nástupe do školy, pretože dieťa už dosiahlo určitú zrelosť a úroveň rozumových stratégií.
Počas tréningu sluchovej analýzy a syntézy sa dieťa učí skladanie a rozkladanie viet na jednotlivé slová, resp. sklad a rozklad slov na slabiky a jednotlivé hlásky. V rámci zadania úlohy dieťa určuje počet slov vo vete, alebo vymýšľa vety na určený počet slov. Postupuje od jednoduchších viet k vetám zložitejším a dlhším. Obľúbená je hra, kedy viacero detí naraz vysloví iba svoje (vopred dohodnuté) slovo, pričom počet slov sa odvíja od počtu detí. Zvyšok háda, akú vetu deti povedali. Jednoduchším variantom je  rozložiť slovo na slabiky. Pri tejto úlohe si deti môžu pomôcť vytlieskavaním alebo vydupávaním slabík. Najzložitejšie spravidla býva rozložiť slovo na hlásky, teda písmenká, a naopak. Zo začiatku tak treba voliť slová, ktoré začínajú na samohlásku (auto, obor ...) až neskôr pridávať slová, začínajúce spoluhláskou (mačka, dom ...). Akonáhle dieťa zvládne určiť počiatočné písmenko v slove, môže pristúpiť k určovaniu písmena na konci slova. Ku každému dieťaťu je však potrebné pristupovať individuálne a prispôsobiť požiadavky úrovni jeho vývoja.

Oblasť sluchovej pamäte

Táto oblasť je veľmi dôležitá pre ostatné oblasti sluchovej percepcie. Pri nedostatočne rozvinutej pamäti si dieťa nedokáže zapamätať informáciu, ktorá k nemu prichádza, čo môže viesť napríklad k problémom pri diktátoch alebo matematických päťminútovkách. Pre dieťa môže byť ťažké zapamätať si a zopakovať básničky, pesničky či riekanky. Nedostatočná sluchová pamäť vedie k zlej sluchovej analýze a syntéze, kedy dieťa zabúda prvú alebo poslednú hlásku v slovách.
Podobne ako u sluchovej diferenciácie začínajú cvičenia najskôr s nerečovými zvukmi, až potom sa prechádza k rečovým. Svoju pamäť si deti trénujú aj pri učení sa básničiek, riekaniek či pesničiek. Opäť platí, že začať treba s kratšími a postupne obtiažnosť básní zvyšovať. Deťom veľmi pomáha vizualizácia toho, čo sa práve učia. K osvojovaniu básničiek alebo pesničiek je preto vhodné používať obrázky. Pamäť u detí sa rozvíja aj tým, že si vypočujú rozprávku a následne reagujú na otázky týkajúce sa deja.

Zručnosti v oblasti sluchového vnímania môžete trénovať aj jednoduchými hrami.

 

Upozornenie: Obsah stránky nenahrádza odbornú konzultáciu