Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať tuOK

Úskalia vývinu a kritériá školskej zrelosti detí

Úskalia vývinu a kritériá školskej zrelosti detí

Úskalia vývinu a kritériá školskej zrelosti detí

Dovŕšením šiesteho roku nastáva v živote dieťaťa podstatná zmena. Opúšťa svet hier a preberá na seba zodpovednosť a povinnosti súvisiace s nástupom do školy. Musí sa prispôsobiť školskému režimu a zvládnuť stupňujúce sa nároky na vzdelanie. Úspešný štart v prvom ročníku základnej školy je mimoriadne dôležitý najmä z psychologického hľadiska. Potenciálne problémy pri učení môžu vážne narušiť sebavedomie dieťaťa a poznačiť jeho štúdium v nasledujúcich ročníkoch. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby dieťa nastúpilo do školy pripravené a zrelé, a to nie len z hľadiska telesného vývinu, ale aj po rozumovej a citovej stránke.

V nasledujúcich riadkoch sa venujeme rozvoju jednotlivých zručností, ale aj úskaliam vo výchove detí vo veku 5 až 7 rokov.

Telesný a pohybový rozvoj

Telesná spôsobilosť dieťaťa je posudzovaná na základe jeho fyzickej vyspelosti a motorických schopností. Šesťročné dieťa má výšku približne 120 cm a váži zhruba 20-22 kg. Jeho pomer hlavy k trupu je 1:6, dovršuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky. Zdokonaľuje sa stavba a funkcia nervovej sústavy a začína sa výmena mliečneho chrupu za trvalý. Kvalitatívnu premenu jeho telesnej stavby predstavuje tzv. filipínska miera – schopnosť pravou rukou chytiť cez hlavu ľavé ucho.
Telesná kondícia predškoláka mu dovoľuje zvládnuť stoj na jednej nohe, poskok v drepe, beh o preteky na 20 m, kotúľ vpred bez pomoci, či hádzať loptu o zem a chytať ju. V tomto smere je dôležité zabezpečiť deťom dostatok pohybovej aktivity, najlepšie na čerstvom vzduchu. Pobyt vonku pozitívne vplýva na budovanie imunity a deti majú ideálnu príležitosť naučiť sa dbať na vlastnú bezpečnosť a správanie sa v spoločnosti.
Predškolákov, ktorí zaostávajú v telesnom vývine, resp. majú vážnejšie zdravotné problémy, by mal pred zápisom do školy prehliadnuť pediater.

Rozumový rozvoj

  • Poznanie

S blížiacim sa nástupom do prvej triedy sa dieťa celkom prirodzene začína zaujímať o svet prírody, spoločenské javy a súvislosti. Snaží sa získať čo najviac informácií o bližšom i vzdialenejšom okolí. „Študuje“ knihy o prírode, ľuďoch, autách i o vesmíre. Pri tejto poznávacej činnosti postupne objavuje vzťahy medzi predmetmi a javmi, hlbšie chápe svet okolo seba a stáva sa tak trpezlivejším a pozornejším.
V tomto veku deti výrazne zdokonaľujú aj svoje sociálne zručnosti a schopnosť prevziať na seba zodpovednosť za svoje správanie, resp. správne vykonanie určitej úlohy. Zapájajú sa do skupinovej hry, dokážu ju sami naplánovať, organizovať a zotrvať v nej dlhší čas.
V rámci podpory a rozvoja týchto zručností je nutné všestranne ich podporovať v zbieraní poznatkov a vštepovať im najmä praktické informácie o sebe a svojom okolí. Dieťa sa v predškolskom veku značne osamostatňuje od rodičov a je nútené poradiť si v štandardných životných situáciách, či už je to v obchode, na zastávke autobusu alebo pri identifikácii a riešení bežných problémov. Malo by ovládať mená svojich rodičov, miesto, kde pracujú, svoju adresu, resp. cestu zo školy domov. Musí sa orientovať v elementárnych pravidlách cestnej premávky, pomenovať časti ľudského tela, základné suroviny na prípravu pokrmov a ich pôvod. Postupne si osvojovať časti dňa a jednotlivé dni v týždni. Šesťročné dieťa by sa malo vedieť obliecť primerane počasiu, rozlišovať charakteristické znaky počasia a ročných období, vedieť vyjadriť, čo ho bolí a adekvátne sa správať u lekára.

  • Reč

Rozvoj reči a slovnej zásoby sa s vekom dieťaťa priamoúmerne zdokonaľuje. Kým trojročné dieťa ovláda približne 1000 slov, predškolák ich zvládne zhruba 4000. Zlepšuje sa aj výslovnosť, no až 50-60% detí má problém s výslovnosťou  niektorých samohlások ( r, s, t, d, l, ...). Nástup na plnenie povinnej školskej dochádzky je z veľkej časti podmienený práve správnym rečovým prejavom. Predškolák by mal vedieť aktívne a prirodzene nadviazať rečový kontakt s deťmi a dospelými. V reči používať prídavné aj podstatné mená, slovesá ale aj ostatné slovné druhy. Mal by zvládnuť rozložiť jednoduché slovo na slabiky, resp. určiť prvé a posledné písmeno v slove. Z tohto dôvodu je dôležité venovať tréningu reči mimoriadny význam. Ako sme už spomínali, deti v predškolskom veku radi objavujú svet a zisťujú súvislosti medzi javmi a predmetmi okolo seba. Pomáhajú si pritom otázkami „načo?“, „prečo?“ a „ako?“ a práve tieto otázky môžu rodičom poslúžiť ako odrazový mostík k tréningu jazykového prejavu Rozprávaním príbehov, čítaním zaujímavých článkov a rozprávok môžu viesť dieťa k správnemu vyslovovaniu všetkých hlások a zároveň k precvičovaniu pamäte.
V prípade výrazných rečových nedostatkov je samozrejme vhodné poradiť sa s logopédom, ktorý odporučí konkrétne jazykové cvičenia.

  • Matematické myslenie a geometrické predstavy

Matematika má veľký význam najmä pre jej bezprostredné využitie v každodennom živote. Je to predmet, ktorý počínajúc detským vekom rozvíja logické a funkčné myslenie. U detí je preto potrebné  venovať pozornosť takým predstavivostiam, na ktorých je matematika postavená.
V piatich rokoch by malo dieťa vedieť určiť množstvo aspoň do šiestich prvkov. Predškolák by mal napočítať asi do desiatich, a to nielen mechanicky, ale aj tak, že si vie pod určitým číslom predstaviť aj zodpovedajúce množstvo (pokiaľ určí, že kocky sú štyri, má predstavu, že je to viac ako dve). Mal by zvládnuť zostavovať podľa predlohy alebo vlastnej fantázie aj zložitejšie útvary. Rovnako by mal vedieť rozlišovať a správne pomenovať tvar kruhový, trojuholníkový, štvorcový a obdĺžnikový. Vyhľadávať dané tvary na rôznych objektoch vo svojej blízkosti, triediť jednotlivé predmety podľa tvaru, veľkosti, farby a umiestnenia v priestore s využitím správnych predložiek (hore-dole, vpravo-vľavo).

Aktivity na rozvoj matematického myslenia je dobré voliť tak, aby sa deti oboznámili s nasledovnými matematickými pojmami, pričom je vhodné využívať najmä prirodzenú hru a manipulovať s predmetmi vo svojom okolí:

  • priraďovanie  -  znamená rozdeliť predmety vo vzťahu jedného voči druhému a zároveň schopnosť odpovedať na otázku: „Prečo tieto predmety patria k sebe?“,
  • usporadúvanie - zahŕňa schopnosť usporadúvať veci podľa veľkosti (od najmenších po najväčšie),
  • klasifikácia - vyjadruje schopnosť triediť predmety podľa jednotlivých vlastností (napríklad podľa farby, tvaru, veľkosti). Dieťa musí najskôr tvary rozoznať, ukázať ten správny a potom ho aj pomenovať.
  • porovnávanie - predstavuje v matematike schopnosť určiť na základe merania, že jeden predmet je väčší, menší alebo rovnako veľký ako iný predmet. Podľa obrázku by malo dieťa určiť, na ktorom obrázku je menej, viac alebo rovnaký počet predmetov.
  • priestorová predstavivosť, ktorá neskôr zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní geometrie.

Rozvoj sebaobsluhy a hygienických návykov

Prostredníctvom osvojených návykov kultúrneho a spoločenského správania a vďaka dosiahnutému stupňu osobnostného rozvoja sa dieťa postupne stáva nezávislým od dospelých osôb. Je samostatnejšie a má rozvinutú schopnosť riešiť úlohy a problémy primerané svojmu veku. Zdokonaľovanie sa v týchto zručnostiach úzko súvisí s rozvojom jemnej a hrubej motoriky. Obliekanie, zapínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok, jedenie príborom... Veľká časť samoobslužných činností je viazaná na pravidelný tréning v domácom prostredí. Dieťa je potrebné pravidelne a nenásilne zapájať do starostlivosti o domácnosť a nechať ho zúčastňovať sa na drobných domácich prácach – poliať kvety, utrieť prach, prestrieť stôl, niesť tanier s polievkou a pod.

Morálny a citový rozvoj

Morálnu a citovú zrelosť chápeme ako dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup od impulzívnych reakcií a zlepšenie schopnosti sebaovládania. Dieťa sa stáva vyrovnanejším a dokáže kontrolovať svoje afekty a emócie. Naopak, citovo labilné až precitlivené, nesústredené, nesamostatné a vzdorovité dieťa ešte nie je na školskú dochádzku pripravené. S rozvojom emocionálnej stability je prepojená aj sociálna zrelosť. Sociálne zrelé dieťa je schopné stretávať sa s rovesníkmi, podriadiť sa zásadám skupiny a dokáže prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Samozrejmosťou v tomto smere je rešpektovanie cudzej dospelej autority a značná miera nezávislosti v rozhodovaní a konaní.

Estetický rozvoj

Estetická výchova predškolákov je nemenej dôležitá ako ostatné výchovné smery. Hoci na prvý pohľad môže tancovanie, kreslenie alebo čítanie rozprávok pôsobiť ako premárnený čas, je potrebné týmto činnostiam venovať adekvátnu pozornosť. Spevácke návyky pomáhajú dieťaťu so správnym držaním tela, dýchaním, učia ho rytmus a správnu intonáciu. Prostredníctvom tanca sa rozvíja koordinácia a kultivovanosť pohybov. Pri pozornom a trpezlivom počúvaní melódie sa dieťa naučí načúvať aj iným zvukom, ktoré inak vníma iba v pozadí – spev vtákov, húkanie sanitky, ktorá je ešte ďaleko ... Je vhodné vedieť rozoznávať aj rôzne druhy melódií – pochod, tanec, uspávanka, smútočná alebo naopak slávnostná hudba.
V rámci estetického rozvoja sa prirodzene dostávame aj k výtvarnej výchove. Popri kreslení a maľovaní je vhodné venovať čas aj prírodným krásam, úprave svojho vlastného prostredia v izbe a podporovať dieťa v práci s rôznymi druhmi materiálov a výtvarných techník. Je to výborná forma, ako mu rozšíriť vedomosti o prírode, kolobehu života (zo stromov sa nakoniec vyrobí papier), ale aj ochrane životného prostredia (využitie odpadového materiálu na rôznu kreatívnu činnosť).
V neposlednom rade estetické vnímanie zahŕňa aj literatúru. Prácou s knižkami a čítaním samotným vštepujeme dieťaťu vzťah k hodnotnému dielu a zároveň podporujeme rečový rozvoj v rozhovoroch o prečítanom príbehu.

Upozornenie: Obsah stránky nenahrádza odbornú konzultáciu