Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať tuOK

Dni sa rýchlo krátia a deti čoraz častejšie zapínajú televízor. Viete, ako v skutočnosti vnímajú to, čo tam vidia?

Dni sa rýchlo krátia a deti čoraz častejšie zapínajú televízor. Viete, ako v skutočnosti vnímajú to, čo tam vidia?

Deti pri sledovaní televízie, nevidia to, čo dospelí. Nemajú ešte dosť skúseností. Pokúste sa zistiť, ako premietaný obsah skutočne vnímajú. Pomôže vám to vybrať pre nich hodnotné programy a skvalitniť tým čas, ktorý trávia pri obrazovke.

Deti vo veku 1-3 roky

Sledovať televíziu stojí batoľatá veľa úsilia. Unavuje ich to. Ak nemajú dostatočný vek na to, aby dokázali odvrátiť pozornosť a odpočinúť si, môže to byť pre nich dokonca stresujúce.
Príliš malé deti navyše nerozumejú reklame. Páčia sa im len žiarivé farby a veselé džingle. Korporácie toto obdobie využívajú na budovanie „vernosti značke“, kedy deti od útleho veku podvedome prichádzajú do kontaktu s populárnymi logami a produktami. Neskôr ich budú brať ako súčasť svojho života a inklinovať k nim.

Vo všeobecnosti sa deti do troch rokov pri sledovaní televízie:

  • radujú zo svetiel, pohybu a aktivity, ktorá sa v TV odohráva, pričom netušia, čo to znamená,
  • dokážu rozoznať známe hlasy a charaktery, reagujú na nich a napodobňujú ich,
  • často nedokážu pochopiť jednoduchú zápletku,
  • radi kopírujú , čo vidia, napríklad tlieskanie – najmä ak tlieskate s nimi.

Deti vo veku 4-6 rokov

Je známe, že deti v tomto veku by nemali pozerať televíziu viac ako hodinu denne, pričom výber programov by sa mal odrážať od ich mentálnych predpokladov.

Deti do šiestich rokov sa prevažne:

  • zameriavajú na vizuálne aspekty televízie, nie vždy sledujú príbeh,
  • zaujímajú sa o kreslené filmy a chápu, že sú vyrobené pre deti, hoci niektoré rozprávky sú skôr pre staršie deti a dospelých,
  • nie vždy rozoznajú rozdiel medzi fantáziou a realitou, záleží na tom, ako je fantázia prezentovaná,
  • nerozumejú retrospektívam a snom použitým v príbehu,
  • nerozumejú digitálnym efektom a myslia si, že to čo vidia je skutočné – ak superman letí, tak vie lietať!
  • nechápu princíp a zámer reklamných spotov.

Z toho vyplýva, že pri výbere programov pre deti je potrebné brať do úvahy vizuálne efekty, mieru agresivity, sexuálny podtón a možné marketingové stratégie.

Desivé vizuálne efekty

Spomienky na príšery, odpudzujúce zvieratá a strašidelné výrazy, zostávajú v mysliach detí na dlhý čas. Obzvlášť ich desí, ak sa normálna prirodzená postava premení na príšeru. Nezáleží na tom, aké pohnútky táto škaredá postava mala, alebo o čo išlo v príbehu. Bolo to strašidelné a to stačí.

Násilie a sexuálne metafory 

Zhruba v piatich rokoch deti upúšťajú od detských programov, detskej hudby a klasických rozprávok a začínajú sa zaujímať o dospelejšie žánre. Veľmi radi kopírujú to, čo vidia v televízii. A to aj vtedy, keď vôbec nepochopili o čo šlo. Je to veľmi nebezpečné, hlavne v  agresívnych a sexuálnych podobách. Chlapci, ktorí sa „akože“ strieľajú samopalmi a dievčatá, ktoré sa pri tancovaní vlnia ako speváčky vo videoklipoch - tieto postoje deťom nepristanú.

Reklama

Niektorí predškoláci už dokážu rozpoznať, že reklama prerušila sledovaný program. Vnímajú, že je farebnejšia, rýchlejšia a hrá v nej iná hudba ako v príbehu, ktorý sledujú. Avšak veľa detí si myslí, že reklama je nejakým spôsobom súčasťou programu, ktorý pozerajú.

Ak predškoláci sledujú priveľa televízie, nevedomky sa učia rozoznávať populárne značky a ich produkty. Začínajú si ich asociovať s niečím vzrušujúcim, prinášajúcim šťastie. Ešte nerozumejú účelovosti reklamy a preto sú náchylnejší uveriť tomu, že im poskytuje užitočné a dôležité informácie.

Deti 6-8  rokov

Vo všeobecnosti, staršie deti už dokážu sledovať jednoduchú zápletku, alebo pochopiť ako jednotlivé udalosti ovplyvňujú dej. Avšak stále si príbeh veľmi pripúšťajú, stotožňujú sa s ním a nepýtajú sa, či to alebo ono je skutočné. Obrazy a charaktery považujú  za svoje vzory a kopírujú ich správanie a postoje.

Desivé vizuálne efekty

V porovnaní s mladšími deťmi sú školáci menej závislí na vizuálnych efektoch, ale desivé scény ich ešte stále dokážu vyviesť z miery.
Obzvlášť strašidelné je pre nich sledovanie televíznych správ. Uvedomujú si, že reportáže sú založené na skutočných udalostiach. Reálny zločin ich desí, pričom najväčší strach majú zo smrti.

Násilie a sexuálne metafory 

Mnoho programov a filmov pre deti vysiela signál, že je normálne, ak ich hrdina používa násilie tak dlho, pokým má na to dobrý dôvod. Veľa detí si preto myslí, že hrubá sila je správna cesta ako dosiahnuť čo chcú. Vystavovanie detí násiliu môže mať za následok stratu ich citlivosti voči agresivite a spôsobiť, že agresívne správanie príjmu za svoje.
Sexuálne narážky a sexuálne ladené pohyby, objavujúce sa najmä v hudobných videoklipoch, môžu ovplyvniť pohľad na to, ako sa navzájom chlapci a dievčatá vidia – je to zbytočne včasný vstup do sveta adolescencie.

Reklama

Deti v tomto veku sú vďačným terčom reklamných spotov. Jedlo a hračky, ktoré sú obsahom reklám, v nich vyvolávajú pocity šťastia i nešťastia. Zamýšľajú sa nad tým, kto vlastne sú a čo vlastnia, ako vyzerajú a čo by mali robiť. Nie každá reklama je čitateľná na prvý pohľad. Existuje aj tzn. skrytá reklama , ktorá je súčasťou programu alebo filmu. Napríklad hudobný videoklip  je reklamou pre speváka a deti ho chcú kopírovať. To znamená, že sa chcú obliekať ako on a piť tie isté nápoje ako on.

Prostredníctvom televízie sa deti dostávajú do magického sveta fantázie. Je to spôsob, ako vidieť dosiaľ nevidené a spoznať dosiaľ nepoznané. Dnes si len ťažko vieme predstaviť, že by televízia neexistovala. Sú však všetky programy potrebné a vhodné pre deti? Zdieľajte čas pri televízii s nimi a ukážte im síce konzervatívnejší, ale hodnotnejší pohľad na svet.

Upozornenie: Obsah stránky nenahrádza odbornú konzultáciu